Dych sa jej zrychľuje a o chvíľu spomalí a prehĺbi a zase zrýchli. Jej oči chvíľu vyžarujú beznádej, potom hlboký pokoj, hnev, o chvíľu smútok, potom radosť a plač...
Na záver vysloví otázku, ani nie smerovanú mužovi, ale skôr len preto, aby zavŕšila svoj príbeh, ktorý mužovi vôbec nedáva zmysel, "Čo by som mala ďaľej robiť?" Pritúli sa k jeho hrudi a nachádza pocit bezpečia.
Konečne, pomyslí si muž, je načase jej pomôcť. Zrekapituluje si celý príbeh v hlave a snaží sa nájsť súvislosti. A nachádza riešenie. Povie ho svojej drahej. Snaží sa to hovoriť bez emócií, bez manipulácie, len tak, ako by riešil daný problém on. Cíti sa na seba hrdý, že našiel riešenie jej problému, ktorý ju už istú dobu trápil. Cíti sa ako skutočný chlap, vodca, ktorý vie kde je sever a pomáha tým, ktorí stratili smer.
Žena začne opäť rýchlo a plytko dýchať. Slza, hnev, výbuch emócií. Búrka. "Prečo mi to hovoríš? Prečo by som to mala urobiť?" Odstrčí muža od seba a uzatvára sa do seba, do svojich emócií ,do svojho vnútorného sveta, ktorý je mužovi tak vzdialený.
Muž nechápe. Prečo došľaka zase tak reaguje? Veď chcela odo mňa pomoc. Tak som jej dal riešenie.
Celý rozhovor počúvala z vedľajšej izby ich 10 ročná dcérka. Príde k otcovi, objíme ho a pošepká mu do ucha: "Ocko, naša maminka chce, aby si ju iba vypočul." A odchádza do svojej izby.
Mužovi to došlo. Pozrie sa na svoju milovanú. Už sa stiahla do seba a nič nehovorí. Pristúpi k nej, objíme ju a povie: "Mrzí ma to. Chcel som ti pomôcť, ale vyzerá to, že som pomohol skôr sebe. Som tu pre teba. Prosím dôveruj mi." Ako ju tak objíma, zľahka ju nadvihne zo zeme.
Žena zvýskne a usmieva sa. "Ja viem, že si mi chcel pomôcť. Ale ženské srdce muž nepochopí. Je ako oceán. Ty si môj breh, skala, o ktorú sa môžem oprieť. Ak prídu k brehu veľké vlny, skala ostáva stále na svojom mieste. A zase,keď slnko rozpáli skalu, voda ju opäť ochladí. Dokonale sa dopĺňajú a navzájom si pomáhajú a podporujú."
Žena sa opäť pritúli k jeho hrudi. Zaplaví ju pocit istoty a bezpečia. Po tvári jej opäť tečie slza. Teraz je to ale slza lásky a vďačnosti. Dcérka vykukne zo svojej izby, vidí že je všetko v poriadku, žmurkne na ocka a potichu povie :"Si najlepší ocko na svete."
